Tradičnou súčasťou Vianoc na Slovensku je tak ako v mnohých iných krajinách vyzdobený a vysvietený vianočný stromček, v domácnostiach, kostoloch i na verejných priestranstvách, dokonca niekedy ho už môžme vidieť na sviatok všetkých svätých.
Na území Slovenska sa ozdobené vianočné stromčeky rozšírili až koncom 19. storočia. Predtým si ľudia príbytky zdobili a použivali prutené vence s čečinou či vetvičkami z ihličnatých stromov. Stromčeky sa spočiatku na dedinách vešali na drevenú hradu využivali sa dekoračné predmety a sušené ovocie. V minulosti sa vianočné stromčeky v domácnostiach ozdobovali najmä orechami, jablkami či doma vyrobenými sladkosťami, perníčkami a pod. V prvej tretine 20. storočia pribudli ozdoby zo zlatého a strieborného staniolu, do staniolu sa balil kockový cukor. V súčasnosti sa vianocny stromcek zdobí rôznymi sklenenými guľami, ozdobnými reťazami a čokoládovými figúrkami. V mnohých domácnostiach však ani dnes nechýbajú vianocne dekoracie z dreva, keramiky, textilu alebo drôtu.
Kresťanskú symboliku stále zeleného stromu so sviečkami a červenými jablkami alebo guľami možno interpretovať rôzne. Zeleň bola už v predkresťanskej dobe znamením nádeje na nový život uprostred zimy a kresťanstvo túto symboliku prevzalo. Vianočný stromček sa však stavia aj na počesť príchodu Spasiteľa, ktorého so zelenými ratolesťami vítali v Jeruzaleme. Červené jabĺčka alebo gule zase symbolizujú biblický strom života, z ktorého jedli Adam a Eva, hoci to mali zakázané. Sviečky na stromčeku sú symbolom viery v Ježiša Krista ako Svetla sveta.
V katolíckych rodinách sú významným symbolom vianočných sviatkov scény betlehema s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, ktorí priniesli Ježiškovi dary, anjelov, pastierov, oviec a iných zvierat.
Tradícia stavania veľkých vianočných stromčekov na námestiach európskych miest sa rozšírila od 19. storočia. V Bratislave sa prvý takýto strom objavil v roku 1896 pred Mestským divadlom.
Celá debata | RSS tejto debaty