Paríž je krásne mesto. Ľudí očaruje architektúrou, múzeami, avenues a parkami. Lenže chyba lávky, zelene je v Paríži málo. Paríž je jedným z najhustejšie obývaných a najmenej zelených miest vo svete. Dokonca je tu takmer desaťkrát menej zelene na obyvateľa ako v iných hlavných mestách. Len niečo cez 14 m2 na obyvateľa. A to Parížania „podvádzajú“ rátaním Bois de Boulogne a Bois de Vincennes. Preto sa v populárnych štvrtiach mesta objavuje čoraz viac zelených kútov. Často boli predtým len opusteným sivým miestom, z ktorého mali radosť akurát tak majitelia psích miláčikov. V našom obytnom dome sme sa tiež rozhodli založiť záhradu.
Nešťastný kút vedľa východu z garáží strašil už dlho. Za tie roky čo tu žijem, bol prechodným bydliskom bezdomovcov, smetiskom, kde ľudia vyhadzovali čo sa dalo (od plechoviek, cez vedrá s nepoužitou maliarskou farbou, staré chladničky, buxus atď.) až po záchod pre psov. Na sivej, neúrodnej pôde rašilo niekoľko trsov trávy, úboho vyzerajúci živý plot, dve brezy a baza. Aj tá bola chudera chorá. A tak sme, ako prvý krok, na schôdze nájomníkov odhlasovali plot. Jednoduchý, nie príliš väzenský a v zelenej farbe. Veľké odpadky zmizli. Znečisťovatelia neboli dostatočne silní, aby ich cez plot prehodili… Terén sme vyčistili. Záhradnícka spoločnosť, ktorá sa o pozemok starala, okrem zaplavovania herbicídmi, nič „zelenšie“ nevykonávala. Preto sme sa pustili do obhajovania myšlienky záhrady. Prečo nevyužiť priestor na skrášlenie štvrte a nezasadiť tam kvety a veru aj nejakú tú zeleninku?
Obhájili sme náš projekt pred ostatnými spolumajiteľmi na schôdzi a hlasovalo sa. ZA! Záhradnícku spoločFnosť sme odstavili na vedľajšiu koľaj. Pred inauguráciou sme však dali vyrúbať bazu, orezať brezy (ktoré to po rokoch aj potrebovali), pridať niekoľko metrákov zeminy a zorať zeminu, ktorá bola tvrdá ako betón. Zmluvní záhradníci termín prác oddaľovali ako sa len dalo. Namiesto jesene, kedy mali práce vykonať (práce boli vopred zaplatené), sme mohli začať sadiť na ďalší rok koncom marca. Mávli sme nad tým rukou, pousmiali sa nad narážkami záhradníkov „Aj tak tu nič neporastie“ a pustili sa do sadenia.
Začali sme placho. Štěničník, mäta pieporná, levanduľa, rozosiali sme semienka poľných kvetov. Sused, ktorý pracuje pre parížske záhrady, nám priniesol ani nie o týždeň zásobu rastlín, ktoré obyčajne vyradzujú a skončili by v koši. Srdce nám poskočilo. Záhrada sa začala zapĺňať.
A je každým dňom krajšia a krajšia. Len pol roka od prvých rastliniek, sa záhrada rozrástla, zaplavila sa zeleňou, vonia. Obyvatelia štvrte aj okolidúci sa zastavujú a obdivujú čo sme za tak krátky čas s pomocou prírody dokázali. Hreje nás to pri srdci. Čo je hádam najkrajšie je, že sme sa viac medzi susedmi spoznali. Niektorých sme poznali len z videnia a teraz sme priateľmi. Zeleň vytvára putá. Veľa ľudí zo štvrte sme nepoznali. Teraz nás bežne na ulici zastavujú a ďakujú nám za skrášlenie ulice. Ale samozrejme nie sme s manželom sami. Je nás okolo desať. Každý pridá ruku k dielu či už robením dier, sadením, plením alebo polievaním. Pripravili sme si rozvrh podľa predpovede počasia a tak raz polieva jeden, raz druhý. Hadicu s vodou šmýkame z trávnika na streche garáží do záhrady.
Na jar rozkvitli rôznofarebné vlčie maky. Zasadili sme kaméliu aj hortenziu. Žlté margaréty, levanduľu aj rozmarín. Drobné ružičky sú obsypané ružovými kvetmi.
Teraz máme naše prvé paradajky. Nemusím hádam ani spomínať aké sú vynikajúce. A ktosi-kamsi, vyrástla nám obrovská rastlina tekvice. Na zimu bude na spoločnú polievku.
Mučenke sa veľmi darí. Máme ich až dve a nádherne kvitnú. Doteraz som nevedela koľko rôznych druhov muškátov existuje. Ich listy voňajú za mätou, citrónom alebo vôňou, ktorá sa pridáva do parfémov a kozmetiky. Pridal sa k nám aj starší pár susedov, ktorým bolo ľúto, že nemajú dosť energie na sadenie. Za to nám stále nosia nové a nové kvety. Vyzdobili záhradu maličkými trpaslíkmi, vtáčikmi so solárnym panelom na chrbte, anjeli sošky, použili sme tiež dekoracne sviecky. Okoloidúce deti majú radosť a snažia sa trpaslíkov spočítať.
A keď si spomeniem, že naši bývalí záhradníci sa z nás smiali. Vraj tam nič neporastie…
Paríž spustil kampaň na kompost a zapojili sme sa do nej. Všimnite si kompostovacie nádoby v kúte. Už koncom roka budeme môcť použiť vlastný kompost. Ale o tom nabudúce…
Pariz ? africke gheto kolonialna karma nepusti ...
krásný Paríž-ale čím ďalej sa pohybujete ...
Celá debata | RSS tejto debaty